Populačná Politika - Pulib 2011

Copy and paste this link to your website, so they can see this document directly without any plugins.



Keywords

populácie, obyvateľov, starnutia, obyvateľstva, starnutie, populačného, vývoja, roku, populácia, populačnej, populácie., Slovenskej, rokov, možno, veku., Bratislava:, štruktúry, populačné, vekovej, viac, alebo, relatívne, obyvateľstva,, politiky, predovšetkým, počtu, detí, 2002, jako, ktorý

Transcript

Sekcia politológie
675
Populačná politika
Mária KNAPÍKOVÁ
Populačná politika
Definícia pojmu populačná politika je v dnešnej dobe nejednotná a nie úplne
presná. Mnohí autori definujú populačnú politiku rôzne. Rozdiely možno nájsť vo
vymedzení pojmu populačnej politiky a jej vzťahu k samotnej politike.
Aj keď väčšina vyspelých štátov formálne vykonáva populačnú politiku,
väčšinou nenájdeme žiadnu oficiálnu (jednotnú) definíciu populačnej politiky alebo
písomné programy vlády týkajúce sa populačnej politiky.
Pokúsme sa teda populačnú politiku definovať: V užšom zmysle je populačná
politika súhrn verejných politík, ktorý bol explicitne prijatý za účelom ovplyvňovania
nejakej demografickej premennej - plodnosti alebo populačného rastu. V širšom
zmysle možno za populačnú politiku označiť súhrn schém, teórií a postupov, ktorými
sa štát snaží cielene ovplyvňovať množstvo populácie.
Hlavnou úlohou populačnej politiky je snaha o udržanie vyrovnanej vekovej
štruktúry obyvateľstva. Ak sa predstavitelia štátu nesnažia zabrániť vzniku záporných
prirodzených prírastkov obyvateľstva, vzniknú v budúcnosti problémy s nízkym
počtom ekonomicky aktívnych obyvateľov a nárastom počtu ľudí v dôchodkovom
veku.
Vlády majú vytvoriť inštitucionálne mechanizmy na všetkých úrovniach
spoločnosti, ktoré zabezpečia, že populačné faktory budú primeranou súčasťou
rozhodovacích mechanizmov a administratívnych procesov v relevantných vládnych
inštitúciách zodpovedných za ekonomiku, životné prostredie a sociálnu oblasť.
1
Vyvážený vývoj a štruktúra obyvateľstva patria k základným predpokladom
k úspešného rozvoja každej spoločnosti. Najnovšie zmeny, ktoré sa v populácii
odohrávajú, posunuli otázky populačného vývoja do popredia verejného záujmu a stali
sa aj predmetom politickej agendy. Zastavenie populačného rastu a následný proces
starnutia obyvateľstva prináša totiž nové výzvy nielen pre ekonomické podmienky,
kultúrne tradície či rodinný život a štruktúry, ale vo veľkej miere ovplyvňuje celkový
vývoj krajiny.
2
1
Akčný program OSN medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji - Káhira 1994
2
Bleha, B. – Vaňo, B.: Niektoré teoretické a metodologické aspekty populačnej politiky
a náčrt jej koncepcie pre Slovenskú republiku. Bratislava: Katedra humánnej geografie a
demogeografie, PF UK.
8. študentská vedecká konferencia
676
Populačné výkričníky
Sama skutočnosť, že v priebehu 20. storočia svetová populácia vzrástla skoro
štvornásobne a že vysoké absolútne prírastky sa očakávajú i v nasledujúcich
desaťročiach, je z istých aspektov alarmujúca.
Na začiatku tretieho tisícročia má Zem viac ako 7 miliárd obyvateľov. Taký
nárast 50 rokov sa počet obyvateľov sveta viac ako zdvojnásobil (nárast z 2,5 miliardy
v roku 1950 na 6,2 miliardy v roku 2002). Celosvetový prírastok populácie
kulminoval na začiatku 60. rokov, keď každoročný nárast obyvateľstva predstavoval 2
%. V súčasnosti svetová populácia narastá približne o 1,2 % ročne, čo znamená
prírastok 77 miliónov osôb za rok.
3
Ako však chápať súčasný populačný vývoj sveta – ako katastrofu, alebo ako
súčasť globálnej transformácie? Neodmysliteľným faktom je, že súčasných viac ako 7
miliárd obyvateľov Zeme vytvára historicky najväčší tlak na prírodné a životné
prostredie planéty. Za posledných 60 rokov sa počet obyvateľov sveta viac ako
zdvojnásobil (nárast z 2,5 miliardy v roku 1950 na 6 miliárd v roku 2000 a za posledné
desaťročie ďalší nárast o jednu miliardu).
Dynamika rastu svetovej populácie v druhej polovici 20. Storočia sa už od 60.
rokov stala nie len výskumným problémom, ale i zdrojom obáv politikov i ľudí
o budúcnosť planéty. Populačný rast bol označený za jeden z výrazných globálnych
problémov ľudstva spolu s problémom atómovej vojny, ekologickej krízy či
prehlbovanie polarity medzi bohatým Severom a chudobným Juhom.
Hrozbu preľudnenia nemožno pochopiteľne podceňovať, avšak iba jednostranné
zdôrazňovania tejto hrozby, spojenej často s naivnými návodmi riešenia problému
populačného rastu (či jeho obmedzovania), je prinajmenšom nedostatočné. Hľadať
reálne cesty riešenia tohto problému je možné iba prostredníctvom poznania
kvalitatívnych a kvantitatívnych podmieneností demografického rozvoja, ktoré však
zdrojovo nemajú iba endogénnu, ale predovšetkým exogénnu povahu.
4
Príliš rýchly početný rast obyvateľov je spájaný s termínom populačná explózia.
Svetový populačné problémy vyplývajú väčšinou z časového nesúladu
demografického, ekonomického a sociálneho vývoja. Populačnú explóziu teda môžeme
chápať skôr relatívne, ako nesúmerne vysoký rast počtu obyvateľov vzhľadom
k ekonomickým a sociálnym možnostiam, resp. životnou úrovňou danej spoločnosti.
O populačnej explózii sa hovorí v súvislosti s rozvojovými krajinami, kde vysoká
úroveň pôrodnosti a znižovaniu úmrtnosti nezodpovedá rýchlosti ekonomickému
rastu.
5
Populačný rast je globálnym problémom, ktorý zo sebou prináša niekoľko
hrozieb. Nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú ekosystém Zeme, sú dobre známe a veľa sa o
nich hovorí na všetkých úrovniach. Všetky majú jednu spoločnú príčinu – rast
populácie.
Vysoké prírastky obyvateľstva ďalej vyostrujú existujúce problémy životného
prostredia a životnej úrovne. V mnohých prípadoch situácia prekročila únosnú hranicu,
3
Mesačník Extra Plus Dana Mardanová – Populačné výkričníky
4
Gajdoš, P.: Človek. Spoločnosť. Prostredie. Bratislava: Sociologický ústav SAV 2002
5
Maŕíková, M. a kol: Demografie (nejen) pro demografy. Praha: Socilogické
nakladatelství 1998.
Sekcia politológie
677
pričom reálne riešenie pri súčasnom a očakávanom správaní ľudstva je v nedohľadne.
Medzi najkritickejšie problémy patrí nedostatok poľnohospodárskej pôdy a pitnej
vody, znečistenie životného prostredia, klimatické zmeny, sociálno-ekonomické
problémy (prístup k vzdelaniu, bývanie, nedostatok pracovných príležitostí, nízka
životná úroveň)
6
, starnutie populácie, ako aj samotná nerovnomernosť populačného
vývoja vo svete a chudoba v krajinách tretieho sveta.
7
Starnutie populácie
V tomto storočí bude svet konfrontovaný s najväčšou populačnou explóziou v
histórii ľudstva. V súvislosti s populačným rastom a demografickým vývojom sa už
niekoľko rokov hovorí o starnutí populácie.
Definícia starnutia populácie je chápaná ako zväčšovanie podielu starých osôb
v populácii. Je dôsledkom demografickej revolúcie a je spôsobené predovšetkým
poklesom úrovne pôrodnosti, aj keď tu pôsobí i zlepšovanie úmrtnostných pomerov
a predlžovanie nádeje dožitia.
8
Populačné starnutie je jednou zo základných čŕt súčasného populačného vývoja,
so svojim budúcim, zrejme nezvrátiteľným dosahom. Intenzita a dôležitosť tohto
procesu je výrazná v globálnom meradle, hlavne v posledných sto rokoch.
9
Starnutie populácie, teda početný ale aj relatívny nárast vyšších vekových skupín
obyvateľstva, je predovšetkým výsledkom pokroku v ekonomickej, sociálnej a
medicínskej oblasti.
10
Podstatné zmeny priniesla do vývoja počtu obyvateľov až demografická
revolúcia (prechod). Tak ako je univerzálny demografický prechod, zákonite sa stalo
univerzálnym v rôznych časových etapách posledných dvoch storočiach aj populačné
starnutie. Ide o zložitý, vnútorne mnohostranne diferencovaný a v danom časovom
úseku všetko zahŕňajúci proces, ktorý možno nazvať globálnou revolúciou modernej
doby. Prebieha postupne vo všetkých krajinách sveta.
11
Demografický prechod
(nazývaný aj druhá demografická revolúcia) je zmena reprodukčného správania
obyvateľstva, ktorá je vo vyspelých krajinách pozorovaná po skončení demografickej
revolúcie. Plodnosť postupne klesá hlboko pod hranicu dvoch detí na jednu ženu.
Štruktúra akejkoľvek populácie sa mení vďaka trom demografickým procesom:
pôrodnosťou, úmrtnosťou a migráciou. Pretože nízka úmrtnosť sa stáva univerzálnym
faktom moderných spoločností, je z dlhodobého hľadiska s touto nízkou úmrtnosťou
kompatibilná iba nízka pôrodnosť – inak by sa populácia Zeme rozrástla do fyzicky
6
Gajdoš, P.: Človek. Spoločnosť. Prostredie. Bratislava: Sociologický ústav SAV 2002
7
Bleha, B. – Vaňo, B.: Niektoré teoretické a metodologické aspekty populačnej politiky
a náčrt jej koncepcie pre Slovenskú republiku. Bratislava: Katedra humánnej geografie a
demogeografie, PF UK
8
Maŕíková, M. a kol: Demografie (nejen) pro demografy. Praha: Socilogické
nakladatelství 1998.
9
Káčerová, M. – Bleha B.: Teoretické východiská populačného starnutia a
retrospektívny pohľad na starnutie Európy. 2007.
10
Dováľová, G.: Strieborná ekonomika v domácej a svetovej literatúre. Bratislava:
Ekonomický ústav SAV 2011.
11
Maŕíková, M. a kol: Demografie (nejen) pro demografy. Praha: Socilogické
nakladatelství 1998.
8. študentská vedecká konferencia
678
nezvládnuteľných rozmerov. A pretože nízka pôrodnosť produkuje populačné
starnutie, je tento jav zákonitým efektom ukončeného demografického prechodu – rodí
sa relatívne málo detí a úmrtnosť je stabilizovaná alebo sa dokonca znižuje. Hoci z
prísne technického hľadiska populácia nemá žiadny vek, možno populačné starnutie
merať a to rôznymi spôsobmi. Intuitívne, pokiaľ by sme populačné starnutie
biologizovali, možno za starnúcu spoločnosť považovať takú, v ktorej narastá
priemerný vek (alebo medián) žijúcich osôb. Zo štrukturálneho a teda adekvátneho
hľadiska je populácia starnúca vtedy, ak narastá podiel jedincov v seniorskom veku. Je
zrejmé, že určenie vekovej hranice veku je konvenciou a sociálnym konštruktom, ktorý
vznikol z potrieb administratívy sociálneho štátu. Konvenčne sa v súčasnej dobe
pracuje s vekovou hranicou 60 alebo 65 rokov.
12
V teoretickej rovine sa populačné starnutie člení na absolútne starnutie
obyvateľstva a relatívne starnutie obyvateľstva.
Pri absolútnom starnutí ide o prirodzený populačný proces, ktorý vzniká
v dôsledku znižovania úmrtnosti, predlžovania strednej dĺžky života, a tým aj
prežívaním čoraz väčšieho počtu obyvateľstva do vyšších vekových kategórií.
Dochádza tak k absolútnemu pribúdaniu staršieho obyvateľstva, lebo z rovnakých
generácií narodených sa dožíva stále viac obyvateľov vyššieho veku. Naproti tomu
relatívne starnutie populácie je taký demografický proces, v rámci ktorého sa zvyšuje
relatívne zastúpenie staršej populácie v dôsledku úbytku detí a osôb v tzv. strednom
veku. Býva oveľa rýchlejšie, než by to zodpovedalo absolútnemu rastu počtu staršieho
obyvateľstva.
Pre priblíženie problému starnutia obyvateľstva je dôležité sledovať vekovú
štruktúru a jej rozloženie v rámci obyvateľstva. Na rozdiel od iných javov, ktoré sa
vzťahujú iba na určitú časť populácie , formovanie vekovej štruktúry sa dotýka
všetkých obyvateľov. Vekovú štruktúru možno definovať ako niečo, čo je vystavané
alebo skonštruované, ak sa na ňu pozrieme čisto striktným pohľadom. Niektorí autori
označujú štruktúru obyvateľstva za historickú kategóriu, ktorá odzrkadľuje úroveň
rozvoja výrobných síl spoločnosti i charakter sociálno-ekonomického zriadenia a
dodávajú, že výskum štruktúry obyvateľstva odkrýva jeho kvalitatívnu stránku.
13
Azda najčastejšie používanou metódou najmä pre názornosť je veková
pyramída. Popri vekovej štruktúre umožňuje zobraziť aj štruktúru obyvateľstva podľa
pohlavia. Veková pyramída pozostáva z dvoch histogramov početností otočených o
deväťdesiat stupňov; obvykle na nej bývajú zobrazené početnosti mužov na ľavej
strane a početnosti žien na strane pravej. Umožňuje sledovať obraz štruktúry, ako aj
históriu vývoja populácie. Možno na nej sledovať nepravidelnosti, ako napríklad
úbytok narodených alebo prírastok zomrelých, zapríčinené vojnami, krízami,
epidémiami či emigračnými vlnami.
14
12
Rabušic, L.: Stárnutí populace jako pohroma nebo jako sociální výzva?, Praha 2002
13
Káčerová, M. – Bleha B.: Teoretické východiská populačného starnutia a
retrospektívny pohľad na starnutie Európy. Slovenská štatistika a demografia
14
Koprlová, J. – Koprla, M.: Analýza vývoja a štruktúry procesov starnutia obyvateľov
Slovenskej republiky – špecifikácia pre kraje. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Inštitút
sociálnych vied 2010
Sekcia politológie
679
Vekové pyramídy môžu nadobúdať rozličné tvary. Rozlišujeme tri základné
typy. Veková pyramída tvaru A zobrazuje progresívny typ populácie, ktorú
charakterizuje relatívne vysoký podiel mladého obyvateľstva, pričom každý
nasledujúci ročník narodených je početnejší. Druhý charakteristický tvar pyramídy (Bstacionárny typ vekovej štruktúry) má rovnakú početnosť vo všetkých kategóriách
obyvateľstva detského veku. Ročné počty narodených a zomretých sú vyrovnané
a pyramídu charakterizuje jednoduchá reprodukcia. Tretí tvar pyramídy má zúženú
základňu, ktorá je dôsledkom stáleho zmenšovania počtu narodených. Zobrazuje
regresívny typ vekovej štruktúry, v ktorom je relatívne malá detská zložka a populácia
má spravidla nedostatočnú reprodukciu.
15
Proces zhoršovania populačných proporcií je významne determinovaný
i dlhodobo nízkou mierou fertility. Tá je podľa Eurostatu od polovice 70tych rokov za
teritórium EÚ pod hranicou prirodzenej reprodukcie.
Zmienené tendencie populačného vývoja majú za dôsledok zvyšovanie podielu
starých ľudí na celkovej populácií, čo môže vyvolať konflikt medzi mladou generáciou
a starými ľuďmi, ktorých podiel na spoločnosti sa neustále zvyšuje a ktorých spôsob
života a hodnoty sa niekedy zásadne odlišujú od mladších častí populácie. Starnutie
populácie teda môže znamenať veľké riziko vzniku sociálneho napätia medzi
jednotlivými časťami populácie.
16
Jedným z ďalších dôsledkov postupujúceho
starnutia obyvateľstva bude vytvorenie krajne nepriaznivých relácií medzi počtom
osôb v produktívnom a postproduktivním veku, ktoré sa prejavia v rôznych sférach
života spoločnosti.
17
Toto starnutie zároveň prináša aj spoločenské problémy. Sociálny kontext sa
postupne mení (viac žien v pracovnom procese, neúplné rodiny), a starým ľuďom často
hrozí sociálne vylúčenie a rozdiely vo finančných štruktúrach často vedú k
nerovnostiam v zdravotnej starostlivosti.
Populačná projekciu EÚ zachytáva do roku 2050 možnosť vypozorovať isté
negatívne tendencie v populačnom vývoji EÚ. Odhady Eurostatu potvrdzujú, že pri
súčasnom trende vývoja demografických ukazovateľov sa bude v najbližších
päťdesiatich rokoch boriť s úbytkom a starnutím populácie.
V EÚ je v populácii výrazná prevaha obyvateľov vo veku od 25 do 49 rokov.
Táto veková skupina je nasledovaná skupinou od 50 do 64 rokov. Situácia je taká, že
posunom v čase dôjde k presunu okolo 37% skupiny stredne a starších dospelých do
fázy dôchodkového veku a ekonomickej inaktivity, oproti zhruba 15% obyvateľov
v dôchodkovom veku, ktorí prirodzeným dožitím odbremenia dôchodkové systémy. Na
dôvažok je alarmujúci stav populácie vo vekových skupinách od O do 14 a od 15 do 24
rokov, to jest detí a mladších dospelých, ktorí tvoria základ budúcej ťažiskovej
pracovnej sily. Títo v súčasnosti tvoria len niečo okolo 33-34%. Tieto údaje spolu
15
Juraj Kyseľ, J. – Michálek, A.: Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia a veku.
Univerzita Komenského Bratislava, Prírodovedecká fakulta 2008
16
ONDRUŠEK, M.: Sociálno ekonomické riziká populačného vývoja EÚ. In Zborník
z medzinárodnej vedeckej konferencie „Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí“.
Žilina: FŠI ŽU, 2009
17
Rabušic, L.: Stárnutí populace jako pohroma nebo jako sociální výzva?, Praha 2002
8. študentská vedecká konferencia
680
s predpokladaným ďalším znižovaním prirodzeného prírastku vo väčšine štátov EÚ
zadávajú dôvod k obavám
Podľa odhadov OSN o veľkosti svetovej populácie z roku 2002 je európsky
kontinent jediným svetovým regiónom, ktorého populácia sa v nasledujúcich rokoch
bude znižovať na úrovni -0,28 %. Pomer detí v európskej populácii sa zo 17% v roku
2000 zníži na 15% v roku 2050. Pribudne starších ľudí, pretože v roku 2050 budú až
jednu tretinu európskej populácie tvoriť 60- a viac roční.
Problém starnutia sa týka už aj Slovenskej republiky. Obyvatelia Slovenska sa v
každodennom živote čoraz častejšie stretávajú s fenoménom starnutia populácie
Slovenskej republiky, ktorý je veľmi úzko spätý so zmenou reprodukčného správania.
Obdobie demografickej transformácie začalo v Slovenskej republike začiatkom
90-tych rokov a je preň typické, že prebehlo relatívne rýchlo. Hlavným dôsledkom je
zásadná zmena reprodukčného typu, ktorá viedla k tomu, že plodnosť populácie
Slovenska sa dostala pod úroveň jednoduchej reprodukcie a následne začala i
transformácia vekovej štruktúry vedúca k starnutiu obyvateľstva.
18
Príčiny zmeny reprodukčného správania môžeme hľadať predovšetkým v
ekonomickej a sociálnej oblasti ľudského života. So zvyšovaním ekonomického a
sociálneho rozvoja spoločnosti dochádza ku zmenám hodnotových orientácií
obyvateľov, ktorým možno pripísať nemalý podiel na zmene reprodukčného správania
obyvateľstva, predovšetkým vo vzťahu k poklesu pôrodnosti. Významným pozitívnym
faktorom je vyššia úroveň lekárskej starostlivosti v porovnaní s minulosťou, ktorá
významne prispela k rastu strednej dĺžky života. Z uvedených skutočností vyplýva, že
na reprodukčné správanie obyvateľov významne pôsobia ekonomické, kultúrne, ale aj
geografické prostredie.
19
V priebehu sledovaného obdobia došlo k zintenzívneniu procesu starnutia
populácie. Podstatným kritériom pre označenie populácie ako starnúcej je však 8 a viac
percentný podiel 65-ročných a starších. Podľa tohto kritéria sa slovenská populácia
zaradila medzi starnúce populácie v polovici 60-tych rokov minulého storočia.
Starnutie slovenskej populácie dokumentujú aj ďalšie ukazovatele. Priemerný
vek sa medziročne zvýšil o 0,2 roka u oboch pohlaví, oproti roku 2001 o 2,5 roka a v
roku 2010 dosiahol u mužov 37,1 a u žien je už druhý rok nad 40 rokov.
Index starnutia sa medziročne zvýšil z 80 na 81, čo znamená, že v súčasnosti
pripadá na 100 detí (0 – 14) 81 obyvateľov vo veku 65 rokov a starších.
20
Úvahy o budúcich počtoch seniorov a starnutí populácie sú samozrejme
založené iba na odhadoch a skutočný vývoj, predovšetkým vo vzdialenejšom časovom
horizonte, môže byť odlišný. Populačná starnutie je však nevyhnutným atribútom
života moderných spoločností. Je možné potvrdiť všeobecný trend starnutia populácie
18
Štatistický úrad Slovenskej republiky
19
Koprlová, J. – Koprla, M.: Analýza vývoja a štruktúry procesov starnutia obyvateľov
Slovenskej republiky – špecifikácia pre kraje. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Inštitút
sociálnych vied 2010
20
Štatistický úrad Slovenskej republiky
Sekcia politológie
681
a nevyhnutnosť riešenia načrtnutého problému najmä odstránením primárnej príčiny
negatívneho populačného trendu, ktorou je znížená miera reprodukcie pod úrovňou
prirodzenej reprodukcie.
Literatúra:
Akčný program OSN medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji – Káhira
1994
BLEHA, B. – VAŇO, B.: Niektoré teoretické a metodologické aspekty
populačnej politiky a náčrt jej koncepcie pre Slovenskú republiku. Bratislava : Katedra
humánnej geografie a demogeografie, PF UK
DOVÁĽOVÁ, G.: Strieborná ekonomika v domácej a svetovej literatúre.
Bratislava: Ekonomický ústav SAV 2011. ISSN 1337 ‐5598
GAJDOŠ, P.: Človek. Spoločnosť. Prostredie. Bratislava: Sociologický ústav
SAV 2002. ISBN 80-855444-15-6
KYSEĽ, J. – MICHÁLEK, A.: Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia a veku.
Univerzita Komenského Bratislava, Prírodovedecká fakulta 2008
KÁČEROVÁ, M. – BLEHA B.: Teoretické východiská populačného starnutia a
retrospektívny pohľad na starnutie Európy. Slovenská štatistika a demografia 2007
ISSN 1210-1095
KOPRLOVÁ, J. – KOPRLA, M.: Analýza vývoja a štruktúry procesov starnutia
obyvateľov Slovenskej republiky – špecifikácia pre kraje. Univerzita sv. Cyrila a
Metoda v Trnave, Inštitút sociálnych vied 2010. ISSN 1337 5555
MAŘÍKOVÁ, M. a kol.: Demografie (nejen) pro demografy. Praha : Socilogické
nakladatelství 1998. ISBN 80-85850-30-3
ONDRUŠEK, M. : Sociálno ekonomické riziká populačného vývoja EÚ. In
Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie „Riešenie krízových situácií
v špecifickom prostredí“. Žilina: FŠI ŽU, 2009, ISBN 978-80-554-0016-7
RABUŠIC, L.: Stárnutí populace jako pohroma nebo jako sociální výzva?, Praha
2002
Internetový zdroj: Mesačník Extra Plus Dana Mardanová – Populačné
výkričníky dostupné na http://www.extraplus.sk/content/view/1660

PDF Document reader online

This website is focused on providing document in readable format, online without need to install any type of software on your computer. If you are using thin client, or are not allowed to install document reader of particular type, this application may come in hand for you. Simply upload your document, and Docureader.top will transform it into readable format in a few seconds. Why choose Docureader.top?

  1. Unlimited sharing - you can upload document of any size. If we are able to convert it into readable format, you have it here - saved for later or immediate reading
  2. Cross-platform - no compromised when reading your document. We support most of modern browers without the need of installing any of external plugins. If your device can oper a browser - then you can read any document on it
  3. Simple uploading - no need to register. Just enter your email, title of document and select the file, we do the rest. Once the document is ready for you, you will receive automatic email from us.

Previous 10

Next 10